Ak sa na jar cítiš unavený, ospalý alebo bez energie, nie si sám. Takzvaná jarná únava nie je žiaden mýtus, ale prirodzený, pomerne bežný jav, ktorý súvisí so zmenami svetla, teploty a biologických rytmov nášho tela.
Pojem “jarná únava” predstavuje ťažkosti spojené so stratou energie či malátnosťou, ktoré sa typicky objavujú v období prechodu zo zimy do jari. Nejde o oficiálnu medicínsku diagnózu, ale o funkčný stav, pri ktorom ľudia často pociťujú viac únavy, ospalosť, slabšiu koncentráciu alebo nižší výkon. Tento fenomén súvisí najmä s adaptačnými mechanizmami organizmu na meniace sa environmentálne podmienky – organizmus sa postupne prispôsobuje novému režimu.
Každý človek má v tele prirodzený cirkadiánny rytmus. Ide o približne 24-hodinový cyklus, ktorý ovplyvňuje napríklad to, kedy sa cítime unavení, kedy máme najviac energie alebo kedy sa nám chce spať.
Najjednoduchšie si ho môžeme predstaviť ako vnútorné biologické hodiny, ktoré riadia veľkú časť procesov v našom tele. Tieto „hodiny“ sa nachádzajú v mozgu a pomáhajú synchronizovať naše telo s tým, čo sa deje okolo nás – najmä so striedaním dňa a noci.
Najdôležitejším signálom pre tieto biologické hodiny je svetlo. Ranné denné svetlo dáva telu informáciu, že sa začal nový deň – pomáha nám prebudiť sa, zvyšuje bdelosť. Večer, keď slnko zapadá, naše „hodiny“ dávajú telu signál, že je čas ísť spať.
Na jar sa množstvo denného svetla rýchlo mení a dni sa predlžujú. Náš organizmus sa preto musí postupne znovu zosúladiť s novým rytmom svetla. Počas tohto prechodného obdobia sa môže objaviť zvýšená únava počas dňa alebo pocit, že telo ešte nie je úplne „nastavené“.
Je to prirodzená reakcia – biologické hodiny sa jednoducho prispôsobujú novému rytmu dlhších dní.
Denné svetlo má vplyv aj na takzvaný serotonínergný systém, teda systém v mozgu, ktorý vytvára a využíva látku nazývanou serotonín – chemickú látku, ktorá sa podieľa na regulácii nálady, energie, koncentrácie aj spánku. Často sa označuje ako „hormón dobrej nálady“, pretože jeho vyvážená hladina súvisí s pocitom psychickej pohody a mentálnej vitality.
Rovnako ako pri cirkadiánnom rytmuse organizmu, aj na fungovanie serotonínergného systému má významný vplyv práve množstvo denného svetla. Pri vyššej expozícii prirodzeného svetla sa serotonínergný systém aktivuje, čo môže podporovať lepšiu náladu, bdelosť a pocit energie.
Pri rýchlych sezónnych zmenách svetla – napríklad na jar – sa však tento systém musí spolu s biologickými hodinami znovu prispôsobiť novým podmienkam. Počas tohto adaptačného obdobia môže dochádzať k menším výkyvom v regulácii serotonínu, čo sa u niektorých ľudí môže prejaviť kolísaním nálady a zníženou energiou – tzv. pocitom jarnej únavy.
S príchodom jari sa postupne zvyšuje aj vonkajšia teplota, na čo musí reagovať aj náš organizmus. Jedným zo spôsobov, ako sa telo ochladzuje, je rozširovanie ciev, najmä v koži. Tento proces pomáha odvádzať teplo z tela do okolia.
Keď sa cievy rozšíria, môže dôjsť k miernemu poklesu krvného tlaku. U niektorých ľudí – najmä u tých citlivejších alebo s prirodzene nižším tlakom – sa to môže prejaviť pocitom slabosti, nižšou energiou alebo únavou. Aj tento mechanizmus môže byť jedným z dôvodov, prečo sa počas teplejších jarných dní niektorí ľudia cítia viac unavení, kým si telo na nové podmienky postupne zvykne.
Počas zimných mesiacov má mnoho ľudí nižšiu hladinu vitamínu D. Je to najmä preto, že tento vitamín si telo vytvára v koži pomocou slnečného žiarenia, ktorého je v zime menej.
Vitamín D pritom nezohráva úlohu len pri zdraví kostí, ale ovplyvňuje aj imunitu, energiu a celkovú vitalitu. Ak je jeho hladina dlhodobo nízka, môže sa to prejaviť malátnosťou a zníženou energiou. Niektoré štúdie ukazujú, že u ľudí s nedostatkom vitamínu D sa po jeho doplnení môže zlepšiť subjektívne vnímaná únava. Aj preto môže byť nízka hladina vitamínu D po zime jedným z faktorov, ktoré sa podieľajú na pocite takzvanej jarnej únavy.
| Faktor | Čo sa deje v tele | Ako sa to môže prejaviť |
|---|---|---|
| Zmena dĺžky dňa | Biologické hodiny sa prispôsobujú novému rytmu svetla a tmy. | Únava počas dňa, ospalosť alebo pocit, že telo ešte nie je „nastavené“. |
| Zmeny v serotoníne | Zmeny svetelnej expozície ovplyvňujú serotonergný systém v mozgu. | Kolísanie nálady, nižšia energia, slabšia koncentrácia. |
| Vyššie teploty | Rozšírenie ciev môže mierne znížiť krvný tlak. | Pocit slabosti, malátnosť alebo nižšia energia. |
| Nízka hladina vitamínu D po zime | Menej slnečného žiarenia počas zimy môže znížiť jeho hladiny v tele. | Únava, menšia vitalita, pocit nedostatku energie. |
| Nedostatok pohybu počas zimy | Znížená fyzická aktivita ovplyvňuje kvalitu spánku a energiu. | Horšia regenerácia, pocit únavy počas dňa. |
| Adaptácia organizmu na jar | Telo sa prispôsobuje novému režimu svetla, teploty a aktivity. | Prechodná únava, ktorá sa postupne zlepšuje. |
Pravidelný pohyb má pozitívny vplyv nielen na celkovú vitalitu organizmu, ale aj na kvalitu spánku. Ľudia, ktorí sa pravidelne hýbu, často zaspávajú ľahšie, spia pokojnejšie a ráno sa cítia viac oddýchnutí.
Výskumy ukazujú, že fyzická aktivita môže zlepšovať viaceré parametre spánku, napríklad jeho dĺžku či kvalitu. Lepší spánok sa potom prirodzene premieta aj do vyššej energie počas dňa, lepšej koncentrácie a menšieho pocitu únavy. Aj preto môže byť pravidelný pohyb jedným z jednoduchých spôsobov, ako telu pomôcť zvládnuť obdobie jarnej únavy. Kombinácia pohybu a prirodzených zdrojov energie môže byť pre organizmus účinným spôsobom, ako sa počas dňa cítiť sviežejšie a udržať si stabilnú energiu.
Jarná únava je prirodzený adaptačný stav, ktorý súvisí najmä so zmenami svetla, teploty a denného rytmu organizmu. Telo sa po zime postupne prispôsobuje dlhším dňom a novému režimu aktivity, preto nie je nezvyčajné cítiť sa v tomto období unavenejší alebo mať menej energie.
Organizmu môže pomôcť najmä pravidelný spánkový režim, dostatok denného svetla a dostatok pohybu – ideálne na čerstvom vzduchu – ktorý podporuje kvalitu spánku aj energiu počas dňa. Dôležitá je aj vyvážená strava, prípadne aj kvalitné suplementy, ktoré telu dodajú potrebné vitamíny a minerálne látky.
Ilex paraguariensis je vždyzelená rastlina pochádzajúca z Južnej Ameriky a z jej sušených listov sa pripravuje nápoj yerba maté. V krajinách ako Argentína, Paraguaj či Brazília je yerba maté tradičným nápojom, ktorý je súčasťou každodenného života a často sa pije ako zdroj energie počas dňa. Za jeho povzbudzujúcim účinkom stojí aj pestré zloženie prírodných látok:
Kombinácia prirodzených stimulantov, antioxidantov a ďalších bioaktívnych látok robí z yerba maté nápoj, ktorý výrazne podporuje bdelosť, koncentráciu a pocit energie počas dňa. Práve preto ho mnohí ľudia pijú ako prirodzený spôsob, ako zvládnuť únavu a udržať si mentálnu aj fyzickú energiu – najmä v období, keď sa organizmus prispôsobuje zmenám typickým pre jar.
Kombinácia dostatku svetla, pohybu, kvalitného spánku, vyváženej stravy a prirodzených zdrojov energie tak môže byť účinným spôsobom, ako telu pomôcť prekonať obdobie jarnej únavy a cítiť sa opäť sviežejšie.
Zdroje:
